Moje znovuzrodenie

Autor: Lenka Turková | 30.9.2013 o 20:05 | (upravené 1.10.2013 o 19:02) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  257x

Dnes sa vraj na Slovensku rozvádza každé druhé manželstvo....ani moje neni výnimkou. Ale po dvoch rokoch môžem povedať, že som sa rozvodom zmenila z kukly na motýľa a konečne začala žiť a konečne som šťastná. My ženy sme veľmi silné, aj keď nás niečo bolí, trápi, čokoľvek, vieme pozbierať sily a bojovať, pre seba, pre deti....Dokážeme byť matkami, kamarátkami, manželkami, milenkami, robiť kariéru, a zvládať všetko samé, keď musíme, chceme.....

Pamätám si ako sme stáli so susedkami pri plote. Nová domová výstavba, všetky čerstvo nasťahované, podobne mladé, podobne veľké deti. Ja som stále pobehovala po dvore s rôznym náradím a vyžívala som sa v sadení hocičoho hocikde. A keď išla nejaká susedka okolo, prehodili sme reč.... A tak sme raz stáli pri plote, rozoberali ako sa nám býva, kto má čo nové a samozrejme sme rozoberali aj chlapov, našich, cudzích, .... Neviem už čo všetko sa povedalo, ale vetu: "Ja by som sa nikdy nerozvádzala, a nevzdala sa domu..." nezabudnem. Na tej sme sa zhodli na 100%. Každý kto staval dom vie, o čom hovorím...aj my baby sa okolo toho nabeháme, narobíme ... Bola som slamená vdova, žena v domácnosti, oboje....ale nenudila som sa. Manžel sa rozhodol, že treba ísť zarábať von, bez ohľadu na to čo si myslím, či súhlasím, nesúhlasím, jednoducho si urobil po svojom a išiel. Takže som bola priemerne 2 týždne sama s deťmi na dome, a potom dva dni s manželom a tak dokola....Do práce som nechodila, jednak si to manžel neprial (lebo všade na mňa číhajú zvrhlíci ) a jednak si neviem ani predstaviť kto by všetko okolo domu porobil....a tak som pekne ráno odviedla deti do škôlky, a pracovala som okolo domu a v dome a robila všetky možné ručné práce aké ma napadli, potom som si ich vyzdvihla a do večera som sa venovala len im :) Sedem rokov som bola doma, dve detičky po sebe, žena v domácnosti, poviete si blázinec, ale asi som si zvykla....až tak, že keď po 2-3 týždňoch prišiel manžel na víkend v podstate mi "zavadzal" v zabehnutých koľajách, naučila som sa zvládať všetko sama. Len som chcela, aby trávil čas s deťmi, keď ho tak málo vidia....veď keď odchádzal do novej práce dcérka mala dva rôčky a synáčik päť. Ale to som chcela priveľa, často boli hádky, ja som chcela po takýchto turnusoch vypnúť, isť sa s kamoškami "vyblbnúť" ...nemohla som, pretože aj keď manžel spí, manželka má sedieť doma.....ak sa manžel pozerá na film, manželka sa má dívať s ním a nie si čítať knihu vedľa v izbe...manželka má sedieť pri svojom mužovi, má sa starať aby bolo upratané, navarené, a nie chodiť po vonku, cvičiť alebo nedajbože študovať ....dusila som sa. A čo ma asi najviac vytáčalo do vývrtiek bolo, že doma ma častoval pomenovaniami, ktoré sa sem ani neodvážim napísať, ale v minúte sa išiel "umiláčkovať" keď niekto zazvonil u dverí....Jednoducho pre ľuďmi starostlivý a milujúci otecko, ale akonáhle sa za nami dvere zatvorili, už som bola "tri bodky". Ale zase nebolo to vždy keď sme sa "stretli" doma...to by som krivdila. Bola som šťastná, keď nebol doma bol kľud, bola som skutočne šťastná tak ako sa len v danej situácii dalo, detičky mali dvor, preliezačky, pieskovisko, všade naokolo kamarátov, ja som mala záhradku, svoj raj na zemi, kamarátky za plotom...Chcela som tretie bábätko, deti boli a sú moje všetko a keď som už aj tak bola v domácnosti, chcela som ďalšie dokonalé stvorenie pre ktoré budem žiť...Všetko bude OK, nikdy sa nerozvediem, nenechám nám vziať náš domov... Jedného krásneho dňa boli u nás v meste trhy a tak sme ako šťastná rodinka (práve sme mali fajn obdobie, podozrivo dlho nebola žiadna výmena názorov) prechádzali mestom. Veľa ľudí všade, detičky okolo nás behali a my ruka v ruke, v objatí...celú noc v objatí, všetko dokonalé. Ráno sa zobudím, idem dať manželovi pusu na dobré ráno a on je nejaký nesvoj, úsmev nikde...Hmm, asi sa niečo deje....Pýtam sa čo sa stalo..Čakalo som asi hocičo ale toto nie: "Ja už s Tebou nemôžem žiť, nie som šťastný,chcem sa rozviesť..Že čooo? Drapla som ho za ruku, odtiahla k zrkadlu, nech sa pozrie, že už je dospelý chlap, že takéto veci sa nehovoria ani zo srandy ....smial sa mi......Nechápala som, nevedela som či sa mám smiať, nadávať, zúriť...deti doma a ja kukala ako žaba z prachu, že čo to....Je v tom nejaká iná žena??? Nie, neni, len ťa už nemám rád....Odišiel vedľa do izby a vtom mu pípla sms-ka...docvaklo mi to....keby som mala v hlave žiarovku, tak sa rozsvieti.....preto tie žiarlivé scény, preto tie zákazy ísť von, preto som mala sedieť doma....vedel aké ľahké je zahýbať....Prvý krát v živote a snáď aj naposledy som niekomu skontrolovala mobil....fuuuha, oblialo ma horko....poďakovanie za krásne milovanie ( to fakt bolo adresované tomu môjmu??!!) Išla som za ním a strelila som mu facku....nie za tú milenku, ale za to, že klamal, že nemal gule na to priznať prečo. Nebudem hrať hrdinku, dostala som parádny hysterický záchvat, kričala som, plakala som, mala som chuť zabíjať.....chvalabohu, že deti v najlepšom odviedla moja najlepšia kamarátka na kolotoče....a on sa mi smial do tváre...a odišiel...Tri dni som plakala, rozmýšľala, obviňovala seba, ...tri dni...potom som sa NARODILA. Odvtedy ten moment znovuzrodenia oslavujem. Striasla som to zo seba, on si nás predsa nezaslúži, on sklamal, on opustil deti a mňa, on rozbil rodinu, on nám vzal domov....a ešte pre koho. Keď som zistila za čo nás vymenil, smiala som sa....ani lepší trest prísť nemohol (samozrejme netrvalo dlho, kým dotyčná vyprázdnila aj tak poloprázdne kapsy a "láska" kamsi zmizla)....A tak znovuzrodená, plná sily, plná zodpovednosti a odhodlania, že deťom nebude nič chýbať a nič im nepokazí detstvo som sa rozhodla dobojovať to v kľude, bez kriku, emócií, bez pomsty....vybojovať deťom čo najlepšiu budúcnosť. Kým prišiel znovu "na víkend" pripravila som sa, návrh na rozvod, že mi zveruje deti do výlučnej opatery, výšku alimentov... Povedal, že sa nechce rozviesť, že chce byť sám, že možno si za dva-roky uvedomí že mu chýbame a vráti sa. Že si myslel, že budem prosiť, aby neodchádzal...Lenže si neuvedomil, že my s deťmi máme svoju hrdosť, že nie sme hračky, ktoré odloží do police, keď sa s nimi nechce hrať. Celé manželstvo, všetky hádky sa zmenili na pár listov papiera, podpísal všetko, veď mal čo chcel...Dohodli sme sa v podstate rýchlo, ja nebudem robiť problémy, nech si ide, ale on sa o nás postará....Áno srdce mi krvácalo, náš domov, náš vysnívaný dom, detské izbičky, záhrada, ...priatelia všade na okolo, ľudia ktorých som denne stretala cez plot....Rozviedli nás rýchlo, bez hádok, zbytočných emócií.....Za pol roka od pípnutia smsky som bola rozvedená, presťahovaná, všetko uzavreté, ... Dom si vraj môžem nechať, aké pekné, ale ako utiahnuť sama s deťmi hypotéku a všetko ostatné?? A tak som vzala deti a išli sme pozerať a vyberať, kde bude náš nový domov... Spoločne, nechcela som deti stavať pred hotovú vec, majú k tomu čo povedať....Našli sme bytík, nie dokonalý, nie najkrajší ale je náš...z domu sme si vzali všetko čo sme potrebovali, ale aj tak sme tam nechali kus srdca, ....Vtedy som zistila koľko ľudí sú priatelia v pravom slova zmysle. Veľa ľudí, takých čo o tom nič nevedeli, kydali, ohovárali, ale mala som veľké šťastie, že som mala pri sebe tých pravých priateľov, ktorí ma podržali, kamarátky ktoré ma vždy keď prišiel práve "domov" baliť si veci, vytiahli von a držali ma "nad vodou", ktorým som sa mohla vyžalovať, vykecať, pochváliť, kamarátov, ktorí nám pomohli pri sťahovaní, kamarátov, ktorí mi ukázali, že nepatrím do šrotu a že som horúce želiezko medzi nezadanými :) ....ďakujem všetkým, čo mi pomohli a pri mne stáli a za Vaše priateľstvo, Vy viete ktorí to ste :-* A viete čo? Je to dva roky, dva roky čo sa nám zrútil svet ako domček z karát a dva roky čo náš život ide stále k lepšiemu. Zmenilo sa asi všetko na čo si spomeniem, začala som pracovať, a postupne som sa dostala k práci, ktorú milujem. Detičky sú šťastné, úplne sa zmenili, pupočná šnúra medzi nami je ešte silnejšia ako predtým, plníme si sny, objímame sa, smejeme sa, nikto nám nič nezakazuje, sme šťastný trojlístok a nikto nám to šťastie nevezme...Máme okolo seba ľudí, ktorých milujeme, rodinu, úžasných ľudí....
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Slovenskí žiaci sa prepadli ešte hlbšie

Výsledky slovenských školákov v testovaní PISA dlhodobo klesajú.

KOMENTÁRE

Hlúpneme. Kto a kedy to zastaví?

Výprask by si zaslúžili tí, ktorí zodpovedajú za nízku úroveň školstva.


Už ste čítali?